Jánovi a Martine

Autor: Vladimír Hojstrič | 21.2.2020 o 12:37 | (upravené 21.2.2020 o 13:32) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  304x

Sú dni, kedy to na vás celé padne. Pocit, že nespravodlivých je presila a vy s tým nič nezmôžete. Ján a Martina zaplatili najvyššiu cenu a ukázali, že neuhnúť má nielenže zmysel, ale je to naša najdôležitejšia povinnosť.

Pamätám si tieto februárové dni pred dvoma rokmi. Vypracúval som analýzy a na pozadí mi bežala TA3. Zrazu preblesk a vtedy policajný prezident oznamuje s kamennou tvárou, že sa našlo telo novinára. Vážnosť tejto situácie som naozaj pochopil, až keď Fico dal milión na stôl.

Dnes s odstupom času možno nemyslím na to, čo sa stalo, tak často ako prvý polrok po ohavnej poprave. Bol som ako v tranze, neveril som, že niečo také sa môže stať aj u nás, takýmto brutálnym spôsobom, takým istým mladým ľuďom ako som ja, ktorí si len robili svoju prácu, plánovali svadbu a opravovali si svojpomocne dom vo Veľkej Mači.

Sám za seba som cítil hanbu. Hanbu za to, že som poľavil, že som ochabol v boji proti neprávosti, že som aktívne nespolutvoril lepší svet tak ako Ján. Že som sa čiastočne zmieril, že bojovať naplno sa oplatí až po nových voľbách, keď koaličný valec stratí moc. Ján na rozdiel odo mňa aktívne bojoval za lepší svet pre mňa a mojich blízkych. Myslel, používal svoj talent, neuhol zo svojich zásad a nebál sa. Bol to skrytý hrdina doby, ktorá potrebuje ako soľ takýchto hrdinov, gladiátor pravdy.  Bol to tvorca lepšieho sveta a menej pochmúrnych zajtrajškov. Ak by sme len na moment namietali, že zbytočne provokoval a mal čakať, že ho chladnokrvne zabijú, keďže šliapal mocným na otlaky, boli by sme cynici, ktorí zrádzajú právo našich detí na lepší svet. Pretože lepší svet nám nepadne zadarmo do lona, musíme si ho vydrieť a osobne každý z nás musí niečo obetovať. Bohužiaľ je niekedy cena tak vysoká, že nám vyrazí dych a zastaví srdce.

Preto teraz, dva roky po tom, čo sa svet na okamih zastavil, ďakujem vám Ján a Martina. Ďakujem vám za to, že ste neuhli, že ste si plnili povinnosti a že ste sa nebáli. Inšpirujete ma byť lepším človekom a nikdy na vás nezabudnem. Na to, čo vám bolo odňaté a na to, že už tu nie ste fyzicky s nami. Píšem naschvál fyzicky, pretože ja na vás myslím neprestajne a viem, že nie som sám. Viem, moja vďačnosť je slabá útecha za túto nevyžiadanú obeť, ale sľubujem vám, že vzor, ktorý ste mi dali, budem rozvíjať a budem sa snažiť zlepšiť seba a svet aspoň sčasti ako ste ho zlepšovali vy. A budem moje deti učiť vaše mená a budem ich učiť, že sloboda a spravodlivosť nie je zadarmo, ale že dobrí ľudia existujú a musia si samých seba zastať. Svet je totiž niekedy tvrdé miesto, až pritvrdé. 

Ďakujem vám ešte raz a zároveň žialim za vami. Nezaslúžili ste si to a my si nezaslúžime vás. No sľubujem vám, že to, čo ste nám dali, nebude nikdy premrhané a ja budem bojovať za to zo všetkých síl. Už viac neuhnem. 

Ďakujem.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bihariová: Také Palermo ako Matovič, si nedovolili ani za Fica

Štát nemôže fungovať tak, že premiér má dobrý nápad a to stačí, hovorí nová šéfka PS.

Vinárka z Tokaja: V minulosti sa o víno starali prevažne ženy

Vďaka Márii Macíkovej je Tokaj aj slovenskou vinárskou oblasťou.

100 ROKOV OD TRIANONU

Ocitli sa v menšine. Maďari sa s Československom zbližovali pomaly

V Československej republike sa po roku 1918 ocitol milión Maďarov.


Už ste čítali?